nedeľa 4. mája 2014

Geologická exkurzia Paleoklubu “Sarmatské lokality Devínskych Karpát a ich fauna“

Séria terénnych akcií organizovaných Slovenským paleontologickým klubom začala v roku 2014 prvou exkurziou, ktorá sa konala 27. apríla v oblasti Devínskych Karpát. Počas terénnej akcie boli navštívené paleontologické lokality stredného miocénu (neogén) rozprestierajúce sa  v okolí bratislavských mestských častí Karlova Ves a Dúbravka.


Južná časť Malých Karpát, ktorú na našom území tvoria Devínske Karpaty, je z geologického hľadiska nesmierne zaujímavou oblasťou. Pestrá a členitá geologická stavba tohto územia, ako i prítomnosť viacerých paleontologických lokalít neogénneho veku, ponúka množstvo príležitostí na poznávacie vychádzky do terénu. Aj z tohto dôvodu viedla prvá tohtoročná terénna akcia Paleoklubu opäť do Devínskych Karpát. Počas dňa boli navštívené tri lokality s výstupom morských sedimentov sarmatského veku (12,70 – 11,60 mil. r.) holíčskeho a skalického súvrstvia. Účastníci exkurzie sa priamo na jednotlivých náleziskách mohli oboznámiť s prítomnou fosílnou faunou morských bezstavovcov, ako i o vývoji a charaktere paleoprostredia počas sarmatu a zmenách prostredia na hranici báden/sarmat v tejto oblasti. V teréne tak bolo možné sledovať a porovnávať litológiu jednotlivých fácií, spoločenstvá fosílnych organizmov, ako i spôsob zachovania sprievodných fosílií. Navštívené boli lokality Hrubý vrch (Karlova Ves), Pekténová lavica a Starý lom (Dúbravka).



Obr. 1 – Lokalita Hrubý vrch s výstupom vrchnosarmatských sedimentov skalického súvrstvia.
Foto: © Radoslav Biskupič



Hrubý vrch (vrchný sarmat)

Naše kroky viedli k prvej z lokalít, ktorou bola oblasť Hrubého vrchu (315 m n. m.) rozprestierajúca sa v časti Záluhy, severne od Kalovej Vsi. Masív tohto nevysokého vrchu ležiaceho na východnom okraji Devínskych Karpát je budovaný paleozoickými granitoidnými horninami bratislavského masívu. Na jeho vrchu sú však vyvinuté fácie pieskovcov a vápencov stredného miocénu obsahujúce bohaté fosílne spoločenstvá mäkkýšov. Vekovo môžeme tieto sedimenty bližšie zaradiť do vrchného sarmatu skalického súvrstvia. Na svahoch, ako aj priamo na vrchole Hrubého vrchu vychádzajú na povrch v niekoľkých menších, často už vegetáciou zarastených odkryvoch najmä vrstvy pieskovcov, pieskov a šošoviek zlepencov. Prítomné sú tiež horizonty svetlých piesčitých, oolitických a nubekuláriových vápencov wolfsthalských vrstiev. V niektorých polohách sú vyvinuté lavice lumachelových vápencov preplnených fosílnymi zvyškami lastúrnikov druhu Polititapes tricuspis (EICHWALD). V dôsledku nepriaznivých podmienok v priebehu fosilizačných procesov však došlo k rozpusteniu pôvodných aragonitových schránok ulitníkov a lastúrnikov, takže sa ich fosílie zachovali iba ako kamenné jadrá a odtlačky schránok v hornine.



Obr. 2 – Odoberanie vzoriek fosílií v suti.
Foto: © Radoslav Biskupič


Na nálezisku sa nám podarilo objaviť veľa fosílií sarmatských bivalvií – predovšetkým dominantného druhu Polititapes tricuspis (EICHWALD). Zvyšky sedimentu roztrúseného v suti obsahovali aj skameneliny ďalších druhov lastúrnikov, hlavne drobných srdcoviek Obsoletiforma vindobonensis (LASKAREV), ako i taxónov Modiolus incrassatus (d´ORBIGNY), Sarmatimactra vitaliana (d´ORBIGNY) a Donax sp. Gastropódy reprezentovali nálezy druhu Thericium rubiginosum (EICHWALD).



Obr. 3 – Lumachelový vápenec s kamennými jadrami lastúrnikov Polititapes tricuspis (EICHWALD).
Foto: © Radoslav Biskupič



Obr. 4 – Fosílne zvyšky sarmatských bivalvií druhu Polititapes tricuspis (EICHWALD) zachovaných vo vápenci.
Foto: © Radoslav Biskupič



Obr. 5 – Oolitický vápenec s kamenným jadrom lastúrnika rodu Donax.
Foto: © Radoslav Biskupič


Spoločenstvá brachyhalinných sarmatských mäkkýšov lokality Hrubý vrch sú monotypické, druhová pestrosť je chudobná, avšak jednotlivé druhy sú prítomné vysokým počtom jedincov. Jedná sa o charakteristický znak asociácií mäkkýšov, ktorý možno v centrálnej Paratetýde sledovať počas celého sarmatu. Pôvodnou príčinou tohto javu boli drastické zmeny morského prostredia v oblasti centrálnej Paratetýdy, ku ktorým došlo koncom bádenu a začiatkom sarmatu. V dôsledku zmeny chemického zloženia morskej vody vymrela v tejto oblasti drvivá väčšina morských živočíchov vrátane všetkých stenohalinných organizmov. Ich pozíciu v prázdnej ekologickej nike zaujali rýchlo sa rozširujúce nové sarmatské druhy, vznikajúce z nepatrného počtu prežívajúcich euryhalinných bádenských druhov,  na ktoré táto výrazná zmena prostredia nemala negatívny vplyv. Začiatkom sarmatu bola úroveň salinity v závislosti od lokálnych podmienok nestabilná, v spodnom sarmate však prevažne dosahovala hodnoty typické pre brachyhalinné prostredia (16,5 – 30 ‰). Vo vrchnom sarmate sa však vo viacerých regiónoch centrálnej Paratetýdy salinita zvýšila a vytvorilo sa tak normálne morské, až hypersalinné prostredie (> 30 ‰). Občas síce dochádzalo k prepojeniu s mediteránom, avšak aj napriek tomu už do tejto oblasti, až na pár výnimiek, stenohalinné organizmy neprenikli.

Na základe nájdenej fauny mäkkýšov, ako i litológie lokality Hrubý vrch možno usudzovať, že počas vrchného sarmatu prebiehala sedimentácia v plytkovodnom dynamickom prostredí v tesnej blízkosti pobrežia. Prítomnosť oolitických vápencov napovedá o ich vzniku v plytkovodných, pobrežných podmienkach s vysokou hydrodynamikou v teplých subtropických vodách presýtených karbonátmi v normálnom morskom až hypersalinnom prostredí. Fácia lumachelových vápencov s hromadnými výskytmi bivalvií Polititapes tricuspis (EICHWALD) poukazuje na sedimentáciu v zóne prílivovej plošiny.



Obr. 6 – Na lokalite Hrubý vrch  
Foto: © Radoslav Biskupič


Pekténová lavica a Starý lom (spodný sarmat)

Po prehliadke lokality Hrubý vrch sme zamierili smerom  na severozápad a lesnými cestičkami sme sa presunuli na ďalšie dve sarmatské lokality ležiace na juhovýchodnom úpätí Devínskej Kobyly. Prvou z nich bola lokalita Pekténová lavica. Je to menej nápadná lokalita, ktorú predstavuje neveľký odkryv zarezaný vo svahu, kde na povrch vystupujú  jemnozrnné vápenaté pieskovce a lumachelové pieskovce bez výraznejšieho zvrstvenia. Hojnú makrofaunu reprezentujú najmä lastúrniky a ulitníky, machovky, mnohoštetinavce, zriedkavo sa vyskytujú aj zvyšky ostnatokožcov, desaťnožcov, žralokov a rýb.  V suti pod odkryvom sme našli viacero zaujímavých fosílií – predovšetkým fragmenty, ako i celé pekne zachované schránky hrebenatiek Flabellipecten leythajanus (PARTSCH) a F. besseri (ANDRZEJOWSKI). Veľmi častými boli aj fosílie bivalvií Callista italica (DEFRANCE), ktoré sa zachovali iba v podobe odtlačkov a kamenných jadier. Tiež sa nám podarilo objaviť zvyšky druhov Linga columbella (LAMARCK), Cardites partschi (MÜNSTER in GOLDFUSS) a ustríc Cubitostrea digitalina (EICHWALD), ako i štíhle vežovité schránky gastropódov Helminthia partschi (ROLLE).



Obr. 7 – Paleontologické nálezisko Pekténová lavica. Spodný sarmat, holíčske súvrstvie.
Foto: © Radoslav Biskupič


Na tejto lokalite sme sa zdržali pomerne dlho, o nálezy nebola núdza. Aj napriek tomu sme sa napokon rozhodli pokračovať ďalej a presunúť sa na poslednú z lokalít. Lesná cestička nás viedla smerom na západ, kde sme po krátkej chvíli dorazili na nálezisko Starý lom. Jedná sa o menší, nenápadný lom s rovnými stenami ukrytý v lese, v ktorom sú odkryté vápenaté pieskovce svetlej farby bez výraznejšieho zvrstvenia. Zber fosílií bol možný aj priamo v suti pod odkryvom – občasné nálezy patrili hlavne zvyškom bivalvií Flabellipecten leythajanus (PARTSCH), Callista italica (DEFRANCE) a Cubitostrea digitalina (EICHWALD). Z litologického hľadiska, ako aj podľa prítomných spoločenstiev bentických organizmov sú tieto dve lokality veľmi podobné, sú od seba vzdialené iba niekoľko desiatok metrov a preto je možné ich veľmi dobre korelovať. Sedimenty odkryté na oboch lokalitách stratigraficky začleňujeme do spodného sarmatu holíčskeho súvrstvia.



Obr. 8 – Odtlačky schránok lastúrnikov druhu Callista italica (DEFRANCE).
Foto: © Radoslav Biskupič



Obr. 9 – Lastúra hrebenatky druhu Flabellipecten leythajanus (PARTSCH).
Foto: © Radoslav Biskupič



Obr. 10 – Fosílne zvyšky lastúrnika Cardites partschi (MÜNSTER in GOLDFUSS).
Foto: © Radoslav Biskupič


Podľa objavenej makro a mikrofauny predpokladáme, že paleoprostredie oboch lokalít predstavovalo oblasť plytkého sublitorálu v blízkosti pobrežia s dobre prúdiacou, teplou a presvetlenou vodou, s piesčitým dnom porasteným morskými trávami. Sedimentácia prebiehala začiatkom spodného sarmatu, na čo poukazuje výskyt nastupujúcich sarmatských druhov dierkavcov spoločne s dožívajúcou reliktnou bádenskou makrofaunou. Je to mimoriadne zaujímavý a neobyčajný jav, ktorý bol v oblasti centrálnej Paratetýdy zistený zatiaľ iba na lokalitách Devínskej Kobyly. Výskyty odlišných vedúcich a stratigraficky významných druhov organizmov typických pre dva rôzne stupne miocénu sa prekrývajú, spoločne sa vyskytujú v rovnakých vrstvách. Spoločenstvá dierkavcov tiež naznačujú prudké výkyvy v salinite morskej vody, čo poukazuje na dramatický vývoj paleoprostredia na začiatku sarmatu v oblasti Devínskej Kobyly. Salinita bola nestabilná, jej fluktuácia napovedá o výrazných zmenách prostredia (brakické až hypersalinné podmienky).



Obr. 11 – Zber fosílií v suti na lokalite Pekténová lavica.
Foto: © Radoslav Biskupič


Prvá tohtoročná geologická exkurzia Slovenského paleontologického klubu sa vydarila. Návšteva zaujímavých lokalít spojená s príjemnou atmosférou dodala tejto terénnej akcii neobyčajný a hodnotný rozmer. Taktiež nám prialo aj počasie, bol krásny slnečný jarný deň – ideálny na výlet do prírody spojený s poznávaním tajomstiev vyhynutého života v dávnych geologických dobách. Účastníci tejto náučno – poznávacej  exkurzie tak mali možnosť vidieť a spoznať fosílnu faunu priamo v teréne a zároveň si prehĺbiť svoje doterajšie poznatky o ďalšie nové vedomosti o fosílnych spoločenstvách organizmov a vývoji paleoprostredia počas stredného miocénu v oblasti Devínskych Karpát.


Autor: Radoslav Biskupič


Použitá literatúra:

Fordinál, K. (ed.), Maglay, J., Elečko, M., Nagy, A., Moravcová, M., Vlačiky, M., Kučera, M., Polák, M., Plašienka, D., Filo, I., Olšavský, M., Buček, S., Havrila, M., Kohút, M., Bezák, V. & Németh, Z., 2012: Geologická mapa Záhorskej nížiny 1 : 50 000. MžP SR a ŠGÚDŠ, Bratislava

Fordinál, K. (ed.), Maglay, J., Elečko, M., Nagy, A., Moravcová, M., Vlačiky, M., Kohút, M., Németh, Z., Bezák, V., Polák, M., Plašienka, D., Olšavský, M., Buček, S., Havrila, M., Hók, J., Pešková, I., Kucharič, Ľ., Kubeš, P., Malík, M., Baláž, P., Liščák, P., Madarás, J., Šefčík, P., Baráth, I., Boorová, D., Uher, P., Zlinská, A. & Žecová, K., 2012: Vysvetlivky ku geologickej mape Záhorskej nížiny 1 : 50 000. ŠGÚDŠ, Bratislava

Hyžný, M., Hudáčková, N., Biskupič, R., Rybár, S., Fuksi, T., Halásová, E., Zágoršek, K., Jamrich, M. & Ledvák, P., 2012: Devínska Kobyla – a window into the Middle Miocene shallow-water marine environments of the Central Paratethys (Vienna Basin, Slovakia).
Acta Geologica Slovaca, 4, 2, 95 – 111.

Kováč, M., Fordinál, K., Grigorovich, S., A., Halásová, E., Hudáčková, N., Joniak, P., Pipík, R., Sabol, M., Kováčová, M. & Sliva, Ľ., 2005: Západokarpatské fosílne ekosystémy a ich vzťah k paleoprostrediu v kontexte neogénneho vývoja eurázijského kontinentu.
Geologické práce, Správy, 111, 61 – 121

Nagy, A., Baráth, I. & Ondrejičková, A., 1993: Karloveské vrstvy – marginálne sedimenty sarmatu výhodného okraja Viedenskej panvy.
Geologické práce, Správy, 97 s. 69–72

Ondrejičková, A., 1987: Mäkkýšové asociácie zo západnej časti “veľkej“ Bratislavy a ich biostratigrafická interpretácia.
Čiastková záverečná správa, Manuscript, archív GÚDŠ, Bratislava, 68 s.

Piller, W., E., Harzhauser, M., 2005: The Myth of the brackish Sarmatian Sea.
Terra Nova, 17

Schneider, S., Mandic, O. & Harzhauser, M., 2013: Preserved colour pattern in Polititapes tricuspis (Eichwald, 1829) (Bivalvia: Veneridae) from the Sarmatian holostratotype at Nexing (Lower Austria).
N. Jb. Geol. Paläont. Abh., 268/2

Švagrovský, J., 1971: Das Sarmat der Tschechoslowakei und seine Molluskenfauna.
Acta Geol. Geogr. Univ. Comen., 20, 1–473.



0 komentárov:

Zverejnenie komentára

 
Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes |