nedeľa 22. januára 2012

Vydarená terénna akcia Paleoklubu

Slovenský paleontologický klub túto sobotu (4.4. 2009) usporiadal prvú tohtoročnú terénnu akciu na trase Bratislava-Marianka-Borinka-Pajštún-Bratislava.

Akcie sa zúčastnili nielen členovia SPK, ale aj nadšenci resp. prívrženci klubu. Čo sme videli: Autobusom zo stanice na Mlynských Nivách sme sa odviezli do Marianky, ktorá bola prvou zástavkou našej terénnej akcie.

Vystúpili sme pri Obecnom úrade a naša cesta pokračovala do neďalekých bridlicových lomov. Nachádzali sme sa v pezinskej časti Malých Karpát.

V lomoch sme spozorovali tri súvrstvia. Boli to korenecké a prepadlianské súvrstvie typické pre borinské vápence. Borinský vápenec: sivý, masívny, často laminovaný vápenec s rôzne veľkými ostrohrannými úlomkami triasových karbonátov skoncetrovaných do viacerých nepravidelných polôh. Nad nimi ležalo marianske súvrstvie.

Kvôli jeho unikátnej polohe bolo našim hlavným cieľom. Na Slovensku sa nenachádzajú horniny tohto typu. Najbližší ekvivalent je až vo Východných Alpách. Zaujímavosťou je, že v druhej polovici 19. storočia boli pri ťažbe bridlíc v Marianke (používaných ako školské písacie tabuľky) nájdené odtlačky deformovaných amonitov poukazujúce na vrchnoliasový, toarský vek marianskeho súvrstvia.

Marianske bridlice: čierne vápnité bridlice s grafitickým pigmetom a hojným pyritom poukazujú na anoxické podmienky sedimentácie. Obsahujú aj polohy čiernych turbiditových krinoidovo-pieščitých vápencov a v minulosti tažených manganolitov.

My sme síce žiadnych amonitov nenašli, zato pyritov sme si odnášali až až :-). Z Marianky sme sa cez les vydali do Borinky/lom. Asi tak po hodinke a pol sme dorazili na miesto. Nachádzali sme sa v koreneckom súvrství, ktoré tvoria sivé bioturbované slieňovce, miestami siliciklastické pieskovce a pieščité vápence pravdepodobne strednoliasového veku.

Vo vápencoch, ktoré predkávali kalcitové žily sa nachádzali krásne, priehľadné, niekoľko centimetrové kryštály kremeňa. Po zozbieraní vzoriek sme sa vydali k hradu Pajštún, ktorého podložie je tvorené obrovkým megaolistolitom triasových karbonátov.

Týmto výstupom sme dosiahli cieľ terénu. Po vychutnaní prekrásnej panorámy z hradnej skaly, naša cesta smerovala domov resp. do pohostinstva na dobre vychladenú kofolu.

Autor: Osky, literatúra: RNDr. Dušan Plašienka, DrSc.

 






























0 komentárov:

Zverejnenie komentára

 
Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes |